Eutanázia v histórii

Obdobie Antiky

O eutanázii môžeme hovoriť už v časoch Antiky keď Sparťania usmrcovali postihnuté alebo slabé deti, lebo potrebovali mať silný národ, schopný víťaziť v bitkách. Aj keď sa tieto deti nerozhodli sami, že chcú zomrieť, ľudia, ktorí rozhodli za nich si povedali, že je pre nich lepšie zomrieť hneď na začiatku, ako byť potom kruto zabitý v boji. Hoci v tej dobe sa pojem eutanázia ešte nepoužíval, v súčasnosti toto usmrcovanie za eutanáziu považujeme.

Obdobie Nacizmu

Ďalším príkladom brutálneho zneužitia eutanázie bolo obdobie nacizmu, kedy boli v Nemecku na smrť poslané tisícky detí s vrodenými chybami. Nacistom sa podarilo zvrátiť zdravý rozum a svedomie ľudí, ktorý sú prirodzene proti smrti, a tak súhlasili s legalizáciou eutanázie ako správnym riešením ukončenia života ťažko chorého pacienta a toto rozhodnutie obhajovali tvrdením, že chorý človek nemá rovnakú dôstojnosť ako zdravý a žije „život nehodný žitia“. Ďalším dôvodom pre schválenie eutanázie bolo šetrenie verejných výdavkov. Nemecká vláda schvaľovala zabíjanie tisícok sirôt, o ktoré by sa musel postarať štát z vlastných finančných zdrojov. Tieto deti nemuseli mať žiadnu mentálnu poruchu alebo ťažké ochorenie ale pre svoj sociálne biedny stav tak isto spadali do skupiny ľudí vedúcich „život nehodný žitia“ a teda možných adeptov na eutanáziu. V tomto období zomrelo mnoho detí na vyhladovanie. Snaha vyhnúť sa vlastnej psychickej bolesti, ktorú by ľudia prežívali pri pozorovaní blízkej a ťažko chorej osoby ako umiera na nevyliečiteľnú chorobu tiež zavážila pri rozhodovaní sa pre schválenie alebo zamietnutie eutanázie. Ľudia majú lepší pocit, keď sa vopred v pokoji so svojim blízkym rozlúčia a tak ho „pripraveného“ odpoja od prístrojov, ako čakať spolu s ním na príchod smrti a pozorovať ho ako sa v bolestiach trápi.