Cirkev a Umelé oplodnenie

Cirkev je aj v tejto problematike jednoznačne proti. Mnohý ľudia, či už veriaci alebo nie, nedokážu pochopiť prečo je cirkev proti umelému oplodneniu. Dokážu pochopiť, a veľa z nich aj schvaľuje absolútne odmietavý postoj cirkvi ku potratom, ale prečo je potom cirkev aj proti tomu, keď sa rodičia všemožne snažia získať dieťa a medicína im v tom môže pomôcť?

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí že: „Techniky, ktoré vylučujú spoločné rodičovstvo zásahom osoby, ktorá nepatrí k manželskej dvojici (darovanie spermy alebo vaječnej bunky, prepožičanie maternice), sú závažne nemorálne. Tieto techniky (heterológna inseminácia a heterológne umelé oplodnenie, t. j. od iného darcu) porušujú právo dieťaťa narodiť sa z otca a matky, ktorých pozná a ktorí sú medzi sebou spojení v manželstve... Ak sa tieto techniky (homológna inseminácia a umelé homológne oplodnenie) používajú vnútri manželského páru, sú možno menej škodlivé, ale ostávajú morálne neprijateľné. Oddeľujú totiž pohlavný úkon od úkonu plodenia... Jedine rešpektovanie spojitosti medzi významami manželského úkonu a rešpektovanie jednoty ľudskej bytosti umožňujú také plodenie, ktoré je v zhode s dôstojnosťou ľudskej osoby.“[8]

Aj keď sa Biblia nevyjadruje aké techniky umelého oplodnenia sú z morálneho hľadiska správne a aké nie, zo všetkých príbehov manželských párov v Biblii vieme vyčítať, že Pán je ten, ktorý otvára a zatvára lono, a teda dieťa je darom od neho. Písmo hovorí že snaha „pomôcť“ Bohu v privedení potomstva na svet (napr. umelým oplodnením), nemusí byť vždy v poriadku. Vždy bolo plánom Boha privádzať na svet nové bytosti, veď to aj sám povedal: „Ploďte a množte sa. Naplňte zem!“ ale keď sa človek príliš snaží presadiť si vlastnú vôľu, nemusí sa to skončiť dobre. Sára, manželka Abraháma, nemohla mať deti a keďže po nich veľmi túžila prehovorila svojho manžela, aby im splodil potomka s jej slúžkou Agar, no dieťa, Izmael, ktorý sa z nej narodil, sa stal pre Abraháma skôr problémom ako požehnaním.

Túžba po potomstve je Bohom daná a väčšina neplodných rodičov sa cíti ako bez zmyslu života. No napriek tomu sú niektoré hranice jednoducho morálne neprekročiteľné: napr. incest, znásilnenie, násilné odobratie detí plodným manželom... Skúmanie hraníc  morálnosti pri technikách umelého oplodnenia je dôvod, prečo sa cirkev stavia k tomuto problému odmietavo.[9]