Delenie Umelého oplodnenia

Od roku 1979 sa asistovaná reprodukcia veľmi rýchlo vyvíja. V roku 2010 bola udelená Nobelova cena za medicínu slávnemu lekárovi Robertovi Edwardsovi, priekopníkovi umelého oplodnenia. Prezident asociácie „Veda a život“ sa ku odovzdaniu tejto Nobelovej ceny vyjadril nasledovne: „Nobelova cena musí brať do úvahy analýzu aj etickú, pričom – ako sa mi zdá - v prípade tohto rozhodnutia na udelenie ceny boli odsunuté na bok všetky etické a s nimi súvisiace kritériá.“ Taktiež zdôrazňuje neprijateľnosť techník oplodnenia v skúmavke, ako aj výber a ničenie ľudských bytostí v biologickom stave embrya.[6]

Základné delenie asistovanej reprodukcie by sme mohli udať v závislosti od dvoch faktorov:

1. Kde dochádza k oplodneniu

2. Kto je darcom pohlavných buniek

Pri delení podľa prvého faktora (teda miesta oplodnenia) môže byť umelé oplodnenie:

1. intrakorporálne – k oplodneniu dochádza v tele matky

2. extrakorporálne – k oplodneniu dochádza mimo tela matky, napr. v skúmavke

Pri delení podľa druhého faktora (teda darcu pohlavných buniek) môže byť umelé oplodnenie:

1. homológne – darcami spermií a vajíčok sú manželia

2. heterológne – darcami nie sú manželia, ale anonymní darci